Prosinec 2006

Dokonalost

29. prosince 2006 v 0:04 | blueholly |  jednorázovky - překlad
Dokonalost?
Jde o songfic k písni "You´re A God" od Vertical Horizon´s
I've got to be honest
I think you know
We're covered in lies and that's Ok
Bylo po půlce snídaně obyčejného listopadového dnu, když si James uvědomil, že je to beznadějné. Ve všem udělal chybu. Lily nestála o to, co si plánoval už několik let. Nechtěla toho Jamese, jakým byl před ní i kýmkoliv jiným. Bylo to zvláštní, protože takovým byl pro ní, ale to nebylo to, co ona chtěla nebo potřebovala.
Když si uvědomil svůj omyl, upustil rohlík do cereálií. Nebyl sám sebou. Žil ve lži. Samozřejmě, ta lež byla krásná, ale nebyla skutečná.
There's somewhere beyond this
I know
But I hope I can find the words to say
'Is it too late?'
´Je příliš pozdě?´ divil se potichu a mrzutě zíral na svůj rohlík.
Nebylo příliš pozdě, nikdy nebylo příliš pozdě a teď, jak mohl doufat, že bude vědět, co udělat nebo co říct po třech letech hraní? Jak má hrát skutečný James?
James vzdychl. Jak mohl předpokládat, že je sám sebou, když si nepamatoval, kdo vlastně je?
'Cause you're a God
And I am not
And I just thought
That you would know
Podíval se na Lily usmál se pro sebe. Byla… dokonalá. Ne, byla víc než jen dokonalá. Byla... božská? Její vlasy, zářivý plamen, který chytil slunce a tancuje s ním, její zelené oči, díky kterým James nebyl schopný pochopit, jak se někdo může "ztratit" v modrých očích, a její - James se zastavil.
Pravý James by se nezajímal o její vzhled… že? James nad sebou protočil očima. Jak se vůbec mohl zamilovat do dívky jako Lily, když je tak… dobře… takový namyšlený, arogantní pitomec. James se vrátil ke svému teď už oschlému rohlíku.
Bylo od něj arogantní jenom pomyslet na to, že by ho Lily Evansová mohla mít ráda. Pravý James si to nemyslel. Stal se Jamesem, kterého Lily nenávidí, proto, že ji měl rád.
But I've been unable
To put you down
I'm still learning things I oughta know by now
I když byla dokonalá ve všem, kde byl úplně neschopný, stále se držel své naděje, vytrvalé a věrné. Bylo pro něj nemožné nechat Lily být.
James se divil, jak mu mohlo trvat tak dlouho zjistit, že jeho "strategie" byla celá špatná a že, navzdory svým nejlepším (nebo možná nejhorším?) úmyslům s ním Lily opravdu nikam nepůjde. Nemohl uvěřit, že Lilyinu averzi k jeho flirtovacím manýrům viděl tak těžkou na pochopení. Vzdychl.
"Proboha, já jsem pitomec." Zamumlal si. Sirius se na něj zvědavě podíval, ale James jenom zavrtěl hlavou.
It's under the table so
I need something more to show somehow
Kdyby se jenom mohl udělat zajímavějším. Potom by ho jako zajímavého mohla brát i Lily. Ale už promrhal šest let v lumpárnách, famfrpálu a flirtování. Tak jako tak James tušil, že žádná z těch věcí moc Lily neimponuje. Jeho žerty, nebo "násilnictví", jak to nazvala, určitě ne.
'Cause you're a god
And I am not
And I just though
I'd let you go
Potom to Jamesovi došlo. Bylo to skutečně jasné. Musí se vzdát lily Evansové. Zaslouží si něco lepšího než je James H. Potter a ona to ví. Jediná věc, kterou musí udělat, je přestat ji obtěžovat. Musí ustoupit a ztratit dokonalou ženu. Vstal a přešel k ní na konec stolu.
"Lily," řekl. Rozladěně se otočila.
"Co je, Pottere? Zeptala se ne zrovna shovívavě.
"Já jenom..." zakoktal se.
"Jenom jsem chtěl, abys věděla, že tě nechám být. Omlouvám se za ty tři roky. Opravdu. A… dobře… Chtěl jsem říct sbohem."
Předtím, než mohl vidět její tvář se otočil, aby nemusel vidět její výraz, o kterém věděl, co bude ukazovat. Úlevu.
Never again, no
No never again
Když James odcházel, ruka mu sklouzla do kapsy. Opustil Velkou síň a zamířil k jednomu z otevřených oken podél chodby. Pomalu začal vytahovat z kapsy svou šťastnou zlatonku. Šlo to ztěžka.
"Slavnostně slibuji," začal, "že se už nikdy nezamiluji do někoho tak dokonalého jako Lily Evansová. Nikdy."
´Ne, to nebude tak těžké, nikdo jiný není tak dokonalý jako Lily,´ pomyslel si. Potom otevřel prsty a pustil zlatonku volně letět. Vznášela se bez pohnutí. James se díval, čekal na pohyb. Ale právě, když zasvištěla pryč, chytl ji ve vzduchu pár jemných, křehkých rukou. James se na ně zvědavě podíval. Nebyly to jeho ruce. Ve skutečnosti, velmi mu připomínaly-
"Myslím, že tohle patři tobě, Pottere." Už před tím, než se otočil, James věděl, že to je Lily. Přesto ho překvapilo, když ji viděl za sebou.
´Přišla sem, aby se mi posmívala?´ Přemýšlel potichu.
"Samozřejmě jsem použila termín "patří" velmi nepřesně, ale…" Lily přestala a vzdychla.
"Poslouchej Pottere, spletl ses." Jenom na ni zíral
"Promiň?" zeptal se zmateně.
"Nejsem dokonalá," vysvětlila.
"Já, pravděpodobně necitelná Lily Evansová, jsem se zamilovala do kluka, do kterého jsem se zamilovat neměla. Když James pořád vypadal trochu zmateně, řekla:
"Do tebe, Pottere."
James na ní několik sekund zíral, než trochu rozpačitě řekl:
"Máš zajímavý způsob, jak to ukázat." Usmála se.
"Jsem jenom člověk…"
Pak se k němu naklonila a políbila ho.
We're covered in lies and that's OK
There's somewhere beyond this-I know
But I hope I can find the words to say
translated by maure

Denník Jamese Pottera - 7. kapitola

27. prosince 2006 v 13:27 | jules |  kapitolovky - dokončené
Domov této nádherné povídky je www.jules.blog.cz.
Denník Jamesa Pottera7
1. jún
Ahoj denníček! Hneď na začiatku sa Ti chcem ospravedlniť. Dlho som tu nenapísal ani čiarku, viem. No nemal som čas, náladu a ani chuť. Po tom trapase zo "zásnubami" sa mi život obrátil trošku viac naruby. Ako si iste pochopil Lily sa mi teraz vyhýba ešte viac ako inokedy. Trhá mi srdce, keď ju vidím na chodbe a nemôžem sa k nej ozvať, nič povedať. Síce som už dávno pochopil, že keď ju budem pri každej možnej príležitosti pozývať verejne (pred celou školou) na rande nikam so mnou nepôjde. A tak teraz vždy, keď sa stretneme len skloním hlavu a bez slova sa snažím čo najrýchlejšie zmiznúť. Ani by si neveril ako strašne trpím. Hlavne vtedy, keď ju vidím s tým.... Áno, ešte stále chodí s tým idiotom s bilfľomoru. Volá sa Mike a je siedmak. Na Rokfort prestúpil minulý rok. Predtým chodil na Durmstrang. Že o ňom veľa viem? Um, ako to povedať... Trošku som zisťoval kto to je a tak. Musím predsa vedieť koho mám za soka. Chcem zistiť všetko o ňom, o jeho rodine, pôvode, všetko. Neznášam ho! Ach, ako rád by som ho chcel raz stretnúť keď bude sám... hneď by som mu ukázal...
Neuveríš, čo sa minule stalo. No tak ti to poviem, vlastne napíšem. Mike mal z pekla šťastie, že som sa ovládol.
Prechádzal som sa okolo jazera, sám. Všimol som si, že nie som jediný kto je vonku po večierke. Pristúpil som bližšie aby som videl kto je tam. Ale mal som radšej ostať tam kde som bol. Áno, nemýliš sa. Bola tam Lily a ten (neviem ako ho mám slušne nazvať). Ten debil ju držal pevne v náruči a bozkával ju. Priamo pred mojimi očami. Už, už som mal na jazyku smrtiace zaklínadlo no našťastie som sa stihol ovládnuť. (našťastie?) Ale neovládol som sa dostatočne a mám taký jemný pocit, že som si Lilinku znepriatelil ešte viac. No keď som ich videl spolu... ach, ja ho zabijem! Rozdrvím, roztrhám. Raz určite!!!
OK pokračujem ďalej, len nebuď nervózny.
Čiže videl som ich obidvoch pri jazere ako sa vášnivo cukríkuju a akosi mi, em, ušla menšia poznámočka. (menšia?)
"Evansová, čo na takom debilovi môžeš vidieť?" zreval som na plné pľúca.
Tí dvaja sa od seba okamžite odtrhli. Lily na mňa pozrela pohľadom vraha, ktorý chce umučiť svoju obeť nasmrť a jej priateľ okamžite schytil prútik, ktorý na mňa aj namieril.
"Tak odpovieš mi?" "spýtal" som sa po chvíľke ticha.
"Vieš čo na ňom tak neskutočne obdivujem? Rozum. Ale tebe toto slovo zrejme nič nehovorí," odpovedala mi chladne.
"Rozum. Ale tebe toto slovo zrejme nič nehovorí," odpovedala mi chladne.
"Rozum možno nemám, ale srdce áno. Lily raz si uvedomíš, že ťa skutočne milujem a budeš ľutovať, že mi takto ubližuješ," dopovedal som. Otočil som sa a odkráčal. Čo sa dialo potom, neviem. Šiel som rovno do klubovne. Mal som náladu pod bodom mrazu, ba ešte aj horšiu.
V klubovni sedel len Sirius. Bol tam celkom sám, čo ma dosť prekvapilo, pretože bola sobota. Tiež mal náladu na... a po dosť dlhom "nočnom dialógu" som zistil prečo. Tak ako ja, zaľúbil sa do dievčaťa, ktoré oňho nejaví ani najmenší záujem. Takže obaja sme na tej istej lodi. Bože keby nebolo jeho už dávno by som hodil slučku. Och, prečo musí byť láska tak nespravodlivá? Láska. To slovo je tak nežné a kruté zároveň, ale prečo? Veď ja Lily naozaj milujem. Milujem ju tak ako nikoho iného. Lenže ona mi moju lásku pravdepodobne nikdy neopätuje. No ja dúfam, stále v kútiku duše verím, že raz si to konečne uvedomí. Keby sa stal nejaký zázrak a zamilovala by sa do mňa. Ale zázraky neexistujú. Už dávno som prestal veriť, že také niečo môže byť.
Ach, denníček môj. Ty si jediný, kto ma dokáže vypočuť a nikomu nič nepovie. Som totálne nadne. Nevládzem už ďalej. Nevládzem už viac dobíjať jej srdce. Veľmi dlho sa o to snažím ale ona ma stále odmieta. Vyskúšal som všetko. Všetko možné aj nemožné. Nič. Vôbec nič nezabralo. Mám ešte mesiac. Mesiac na to aby som ju presvedčil o pravdivosti mojich slov. Ak sa mi to nepodarí neviem čo budem robiť. Odídem zo školy a čo potom? Táto otázka mi dosť často vŕta v hlave. Ale o tom ti napíšem niekedy inokedy. Teraz idem na večeru. Maj sa krásne.
PS: Milujem Lily Evansovú.
Lily neveriaco hľadela na malú knižočku, ktorú držala v rukách. Nemohla uveriť tomu, čo číta. Veď už len nápis na prvej strane jej napovedal, že to čo drží v rukách nie je skutočné, ale bolo. Ona čítala denník Jamesa Pottera.
"Ja čítam Potterov denník?" pomyslela si. Nemohla uveriť tejto skutočnosti. Prečítala si všetko. Všetky jeho myšlienky, pocity, úvahy. Vôbec netušila, že dnes sa jej život od základov zmení. A pritom šla len za Remusom spýtať sa, či by si s ňou dnes večer nevymenil službu. Mala totiž večernú hliadku, ale necítila sa dvakrát najlepšie.
Vošla do chlapčenskej izby, no nik tam nebol. Otočila sa na odchod no v tom si všimla malú hnedú knižočku ležiacu na pravdepodobne na Jamesovej posteli. Vzala ju do rúk a začala čítať. Vedela, že by to nemala robiť, no pokušenie dozvedieť sa viac ju premohlo. Hneď ako dočítala vtrhol do izby James.
"Tichošľap ty idiot, kde si?" prirútil sa ako veľká voda. (pravdepodobne mu Sirius zas niečo vyviedol) No keď zbadal Lily s JEHO denníkom v rukách stuhol.
"Je to pravda? Je to všetko pravda? To čo si tu o mne písal. Je to pravda?" spýtala sa Lily.
James na ňu vyjavene hľadel. Bol v šoku. Lily Evansová čítala jeho denník.
"Tak odpovedz mi! Je to pravda?"
James sa zmohol sa len na jediné slovíčko. Slovíčko, ktoré navždy zmenilo ich životy.
"Áno."

Denník Jamese Pottera - 6. kapitola

27. prosince 2006 v 13:23 | jules |  kapitolovky - dokončené
Domovem této povídky je www.jules.blog.cz
Denník Jamesa Pottera6
10. máj
Dokelu!!! Dokelu, dokelu!!! Prečo som len taký sprostý??? No pravdepodobne preto, že som Potter. Máme to asi v rodine. Ani netušíš čo za kravinu som spravil. Ako som ti včera písal, že mám pre Lily prekvapenie. No nič z toho nakoniec nebolo. No bolo ale...
Ja som úplný idiot. Prečo? Preto lebo ako som ti už spomínal, že ma Lily miluje a že sa jej páčia moje oči... nebola to pravda. Ja som totálny magor, tupec a ešte neviem čo. Ako som si len došľaka mohol myslieť, že ku mne prechováva iný cit ako nenávisť a opovrhnutie? Asi preto lebo ju tak strašne milujem. Dal by som za ňu aj život. Bez mihnutia oka by som sa pre ňu obetoval.
Pýtaš ako som zistil, že to čo som počul nie je pravda? Ach, bol to najväčší trapas môjho života. Ja ja ja som Lily požiadal o ruku. Kúpil som jej prsteň. Strieborný s nádherným diamantom uprostred.
Sedel som v chrabromilskej klubovni spolu so Sirim a Remusom. Klubovňa bola plná chrabromilských študentov. Ale mne to nevadilo. Bol som neuveriteľne nervózny a nedočkavý. Čakal som kým príde moja nádherná Lilinka. A aj som sa dočkal. Na hodinách odbilo presne tri hodiny popoludní keď vošla cez portrét tučnej panej . Samozrejme, že neprišla sama. Ako vždy bola s ňou Grace. Vlečie sa s ňou všade kam môže. Mám taký pocit, že aj na záchod chodia spolu...
Ale nebudem odbočovať od témy. Prešla okolo kresla kde som sedel a ani na mňa nepozrela, tak ako vždy. No ja som sa nenechal odradiť. Vstal som z kresla a jemne som ju chytil za ruku. Prekvapene sa otočila a zahľadela sa mi do očí. Bol to pohľad, ktorý vyjadroval veľa vecí ale nič konkrétne. Lily vôbec nechápala čo to robím, keď videla ako si pred ňou kľakám a z vrecka môjho habitu vyberám nejakú tmavomodrú škatuľku.
"Potter, čo to robíš?" opýtala sa ma tónom absolútneho znudenia. No keď som škatuľku otvoril a ona uvidela čo tam bolo ostala stáť ako prikovaná.
Celá klubovňa razom stíchla. Všetci s napätím čakali čo sa bude diať. Nik nevedel čo chcem spraviť. Ani Siriusovi som o tom nepovedal.
"Lily Evansová, chcela by si sa za mňa vydať?" predniesol som po asi piatich minútach ticha. Tak dlho som sa na túto chvíľu pripravoval (až celú noc). A vieš čo sa dialo potom? Lily sa začala smiať ako pomätená. Keď sa po asi desiatich minútach intenzívneho smiechu ako tak upokojila uprela na mňa svoje krásne zelené oči a spýtala sa ma: "Potter, prečo si myslíš, že chcem s tebou prežiť zvyšok svojho života?"
Ja som bol na túto otázku pripravený a sebavedomo som odpovedal: "Lebo ma miluješ. Včera si si si to priznala. Vravela si to Grace na hodine elixírov. Len sa nerob, že nevieš o čom hovorím."
Toto som veru nemal hovoriť. Uf ako hrozne sa teraz cítim. Lily mi nakoniec "vysvetlila" o kom to hovorila na hodine elixírov. Hovorila o svojom priateľovi z bifľomoru. Ach, ako ho len nenávidím. Keď som si aj myslel, že Lilinka sa nejak zmenila, že už ma až tak nenávidí. Očividne som sa mýlil. Robí mi zo života peklo. Ubližuje mi svojim správaním. Ja už nevládzem takto ďalej existovať. Cítim ako pomaly umieram, keď vidím ako sa mi obracia chrbtom. Tak strašne ju milujem ale ako ju mám o tom presvedčiť?
No tak ja sa asi idem opiť. Možno tým sa zmierni bolesť, ktorú cítim.

Denník Jamese Pottera - 5. kapitola

27. prosince 2006 v 13:22 | jules |  kapitolovky - dokončené
Domovem této povídky je www.jules.blog.cz
Denník Jamesa Pottera5
9.máj
Ahoooooj denníček!!!
Asi sa čuduješ prečo ťa oslovujem tak, em, divne ale to si prosím nevšímaj. Dnes mám veľmi dobrú náladu. Prečo? Dôvodov by bolo aj viac. No ten najhlavnejší je to, že Lily si konečne uvedomila, že ku mne niečo cíti. Ako som to zistil? Úplnou náhodou. Na prvej hodine, elixíry, som ako vždy sedel pred ňou v lavici. A náhodou ju začul ako sa rozpráva so svojou najlepšou kamarátkou Grace. Budem citovať: "Och, Grace on je taký zlatý. A tie jeho oči. Neviem či mu budem môcť ďalej odolávať. Je úplne úžasný...
Neviem o čom sa rozprávali pred tým ale som si istý, že hovorili o mne. Chápeš denník. Ona si myslí, že som sladký a úžasný. A páčia sa jej moje oči. Ach, ja tomu ešte stále nemôžem uveriť...
Dnes je proste skvelý deň. Až na to, že Sirius je už úplne presvedčený, že so mnou nie je niečo v poriadku. No bodaj by nie. Na poslednej hodine, starostlivosť o zázračné tvory, ktoré máme so Slizolinom som sa nepokúsil Snapovi ublížiť. Ba čo viac. Keď sme vchádzali do Veľkej siene na obed a nechtiac fakt nechtiac som vrazil do Snapa ospravedlnil som sa mu. Ja. James Potter, jeho úhlavný nepriateľ som sa mu ospravedlnil a to pred Siriusom, Remusom a bola tam aj Lily s Grace. Sirius po tomto vyzeral ako keby mal nábeh na infarkt. A Remus? No, em, radšej pomlčím. Zato Lily s kamoškou boli "jemne" v šoku... Snape bol z toho tiež riadne vykoľajený a zdalo sa mi, že až priveľmi. No mám taký pocit, že tomu prepáč, čo som mu povedal veľmi neveril. Ani sa mu nečudujem po tom všetkom, čo som mu vyviedol...
Ale aj tak ho nemám rád. Je to slizký bastard...OK dosť už o Snapovi prejdem na lepšiu tému..
Lily, Ako veľmi ťa len milujem. A konečne viem, že aj ty mňa. Áno, aj on ma miluje. Na zajtra mám pre ňu pripravené prekvapenie. Chceš vedieť aké? No to si zatiaľ nechám pre seba....
No bude to pre ňu trošku šokujúce prekvapenie. Ale ja viem, že ma miluje. A bude to dôkaz mojej lásky k nej. Už dlho nevydržím bez jej pohľadu, nádherných očí, bezchybnej postavy, nádherného úsmevu....
Dobre dobre už mlčím. A nehovor mi, že som ňou posadnutý. To viem už od šiesteho ročníka a celá škola tiež...
Ale keď ona je božská... je ako anjel len bez krídel. OK už mlčím. Ona...

Denník Jamese Pottera - 4. kapitola

27. prosince 2006 v 13:20 | jules |  kapitolovky - dokončené
Domov této povídky je (nečekaně) www.jules.blog.cz.
Denník Jamesa Pottera4
8. máj
Kde som to skončil? Ach, už viem. No stále bola bližšie. Cítil som jej zrýchlený dych na svojej tvári. Mohol som vychutnávať jej nádhernú vôňu. Bola tak blízko ako ešte nikdy pred tým.
Všetci sa na nás pozerali a nemohli uveriť vlastným očiam. Ale mne to v tej chvíli bolo absolútne fuk. Nech si myslia čo chcú. Lilin akože "priateľ" tam len tak stál neschopný slova. No dobre už ťa nebudem napínať milý denníček (milý denníček ja som asi vážne chorý... keď odídem z Rokfortu asi sa dám liečiť). Dobre dobre už ti to konečne napíšem.
Boli sme od seba vzdialený necelých pár centimetrov (odhadujem) ale ona sa nezastavila. Privrela svoje nádherné oči a...
Rozmýšľal som čo si mám dať dnes na večeru. Em, pečené bravčové by nebolo zlé...
OK, už to konečne napíšem.
A zašepkala dve najkrajšie slová aké som od nej mohol počuť. Citujem. " Prečo ja?"
Potom sa otočila a odkráčala netuším kam. Stál som tam bez pohnutia s pootvorenou sánkou. Vtedy som musel vyzerať ako úplný blázon. Stál som tam ešte asi takých päť minút až kým ku mne nepribehol Sirius zo slovami: "Hej, kámo, čo sa to stalo s tou Evansovou?"
Ja som mu nevedel odpovedať. A doteraz ani neviem. Fakt sa zmenila. A ja nechápem prečo. A ešte jedna vec mi stále vŕta hlavou. Čo mali znamenať tie slová, prečo ja?, stále nad tým uvažujem.
Ach, stále mám pred očami jej tvár približujúcu sa k tej mojej. Bol to doteraz ten najkrajší okamih môjho života.
Som naozaj zvedavý ako sa bude správať zajtra na prvej hodine. Máme elixíry a ja sedím pred ňou. Dúfam, že si už konečne uvedomí, že len ja som pre ňu ten pravý a jediný.
Teda aspoň si to myslím.
Tak sa zatiaľ maj denník...

Denník Jamese Pottera - 3. kapitola

27. prosince 2006 v 13:19 | jules |  kapitolovky - dokončené
Domov této nádherné povíky je www.jules.blog.cz.
Denník Jamesa Pottera3
8. máj
Zas ubehol ďalší deň môjho doposiaľ dokonalého života. Doposiaľ preto, lebo odkedy som sa zaľúbil do najdokonalejšej dievčiny sveta mi nič nechýbalo. Ale teraz mi niečo chýba. Ona. Som na pokraji zúfalstva. Celý svet sa mi rúca, keď ju nevidím. Keď nie je pri mne. Čiže skoro stále som akoby bez duše. Sirius spolu s Remusom si o mňa už robia starosti, pretože sa s nikým nestretávam a pomaly sa so mňa stáva úplný samotár. Nemám náladu s nikým sa baviť. A to odvtedy čo som videl MOJU Lily ako sa oblizuje s nejakým bifľomorčanom.
V tej chvíli som cítil ako sa moje srdce rozpadá na malinké čiastočky. Nedokázal som sa na to dlhšie pozerať a prvé čo som urobil, keď som ich zbadal bolo, že som toho nadutého frajera vyzval na súboj.
Hádaj milý denník kto podľa teba zvíťazil? Samozrejme, bol som to ja. Ale tým som si asi Lilinku nezískal.
Keď sme dobojovali a jej priateľ vyzeral ako dementor skrížený s barbie pribehla ku mne a v ruke držala prútik, ktorým na mňa namierila. Pozerala na mňa svojimi krásnymi zelenými očami ale prútik nesklonila. Mierila mi priamo na srdce. Nebál som sa. Vedel som, že ona by mi nikdy neublížila.
Stalo sa to v nedeľu poobede pri jazere. No a keďže ten "boj" sa akosi nedal prehliadnuť o chvíľu sa tam zbehla polovica školy. Musela to byť výborná scéna, pretože to všetci sledovali so zatajeným dychom. Nestáva sa každý deň, že Lily Evansová chce na niekoho zaútočiť a to pred polkou školy.
Bol som opretý o strom a ona stála oproti mne. V očiach sa jej nebezpečne zablyslo. Ja som sa na ňu milo usmial a čakal som, čo spraví a ako zareaguje. Ostal som v šoku. Čakal som čokoľvek, len to čo spravila nie. Sklonila prútik a zahľadela sa mi priamo do očí. Srdce sa mi rozbúchalo ako o preteky. Stále sa ku mne približovala bola čoraz bližšie a bližšie až napokon...
Dokelu Sirius je tu...

Denník Jamese Pottera - 2. kapitola

27. prosince 2006 v 13:17 | jules |  kapitolovky - dokončené
Domov této nádherné povídky je na www.jules.blog.cz
Denník Jamesa Pottera2
7. máj
Och, denník môj. Keď som Ti naposledy písal, že tu niečo pridám možno o takých tisíc rokov veľmi som sa mýlil. Zas mám náladu pod psa. Pýtaš sa prečo? Dôvod je jednoduchý. Tie ohnivo červené vlasy, zelené oči, prery sťa krv, božská postava. To je celá ona. Áno, zas básnim o Lily.
Minule som si uvedomil, že som ňou úplne posadnutý. Ale veď ona je dokonalá. Strašne po nej túžim. Musí byť moja, lebo inak sa asi zbláznim. Bez nej to už nevydržím...
No to nie je všetko. Mám sa naprd aj pre niečo iné. Vieš čo mi minule spravil môj bývalý najlepší kamarát Sirius? Na to do smrti nezabudnem. Mal som sto chutí zabiť ho. A aj by som to urobil, keby tam v tej chvíli nenabehol Remus aby ho zachránil. Asi ešte stále nechápeš čo také strašné mi spravil. Tak ja Ti to už konečne napíšem.
Bola sobota ráno a ja som ako vždy o pol ôsmej ráno spal. No zrazu som pocítil ako niekto stojí pri mojej posteli. Neotvoril som oči aby som sa pozrel kto ma otravuje tak skoro ráno. A to bola veľká chyba. Ten dotyčný vlastne dotyčná si ku mne ľahla. Bolo to veľmi príjemné. Myslel som si, že sa mi snívam alebo čo.
Tá osoba sa ku mne ešte viac pritúlila a začala ma hladkať po vlasoch. Konečne som sa premohol a otvoril som oči. Skoro ma trafil šľak. Vedľa mňa ležala Lily Evansová. Naozajstná, živá Lily Evansová. Nemohol som tomu uveriť. Dokonca som sa musel uštipnúť aby som sa presvedčil, že nesnívam. V tom okamihu mi neprišla na rozum žiadna normálna otázka. A tak som sa zmohol len na jednu: "Čo tu robíš?"
Odpovedala mi najkrajšou vetou akú som kedy počul: "James ja už to viac nevydržím. Milujem ťa. A chcem byť s tebou."
Ani na sekundu som nezaváhal. Moje pery sa rýchlosťou blesku približovali k tým jej. Chýbalo necelých päť milimetrov a splnil by sa mi môj dávno vysnívaný sen. No v tej chvíli sa z Lily Evansovej stal Sirius Black. Áno, rozumieš tomu dobre. Z ničoho nič pri mne ležal Sirius. Hneď som pochopil čo spravil.
Hral sa zo všehodžúsom a premenil sa na Lily. Na MOJU Lily. Chápeš to? Okamžite som po ňom začal ziapať, em, neslušné nadávky a tým som zobudil celý chrabromilský internát. Správal som sa ako šialenec. Mieril som mu prútikom medzi oči a už som sa chystal vyrieknuť smrtiace zaklínadlo. Áno, chcel som ho zabiť. Ja a zabiť Siriusa... Keby mi to niekto pred týždňom povedal, že ho budem chcieť zabiť asi by som mu povedal, že je cvok.
No neviem čo by sa stalo, keby tam neprišiel Remus...
Od vtedy sa s nimi nebavím. Celá škola sa samozrejme o tejto príhode dozvedela. Každý si teraz zo mňa strieľa a uťahuje. Lezie mi to na nervy.
Lily ma šete stále ignoruje. A keď sa dozvedela o tom čo mi vyviedol Sirius sa somnou nebaví dvojnásobne. Ani si nevieš predstaviť ako mi tým ubližuje. No dobre, dobre. Končím s týmito mojimi citovými výlevmi typu: som cvok a píšem si denník.
Hm, to bude asi všetko čo ti dnes napíšem. Bolí ma už ruka. Tak sa zatiaľ maj.

Denník Jamesa Pottera - 1. kapitola

27. prosince 2006 v 13:09 | jules |  kapitolovky - dokončené
Jules byla tak hodná, že mi dovolila přidat její povídku Denník Jamese Pottera. Její "domovina" je na www.jules.blog.cz. Díky moc, je strašně hezká. maure
Denník Jamesa Pottera
5. máj
Uf. No asi takto začnem písať svoj denník. Áno, ja si píšem denník. Už musím byť úplne na dne, keď píšem takéto babské voloviny... Ale čo už život je nevyspytateľný. Často veľmi často nás prekvapí. Keby ma teraz videl Sirius alebo Remus neviem čo by povedali. A vlastne viem. Nič. Nestihli by to v tom šialenom záchvate smiechu nič povedať.
Som úplne na dne. Nechápem prečo. Depresie ma nikdy netrápili, našťastie. Ale toto nie je depresia. Toto je čosi iné úplne iné.
Veľa vecí sa za posledných sedem rokov zmenilo. Odkedy som prišiel na Rokfort, najlepšia škola sveta, zistil som čo to znamená byť šťastný. Áno, som tu šťastný ale ako dlho mi to šťastie vydrží? O pár mesiacov odtiaľto odídem a čo potom? Nikdy som nad tým nerozmýšľal ale teraz...
Dobre prejdem na nejakú príjemnejšiu tému...
Či mám nejakú novú známosť? No tak to si mi položil výbornú otázku (vidíš denník aspoň na niečo si dobrý : D)
Som prekvapený tým čo ti napíšem ale posledné dva mesiace, nie dokonca päť mesiacov som s nikým nechodil. Pýtaš sa prečo? Nie žeby o mňa nebol záujem to rozhodne nie. O baby som núdzu nikdy nemal. Vždy som si mohol každú pipku "uloviť".
No jediný objekt mojej túžby ma neznesie. Lily Evansová ma ignoruje ako sa len dá. Už ma ani neuráža kedy sa jej zachce. Nič.proste ignorácia ako nikdy pred tým. A to ma štve! Strašne mi chýbajú jej urážky a nadávky, podpichovanie. Minule som sa chcel zahrať na gentlemana a podržal som jej dvere, keď vychádzala z učebne čarovania. A ona? Nič. Len sa na mňa nesmelo usmiala a odišla. Ja to nechápem čo sa to s ňou robí? Čakal som, že na mňa začne ziapať preto aký som s tým trápny a či si myslím, že si ju tým úbohým gestom získam, no ona nereagovala. Usmiala sa. To bolo všetko.
Ten úsmev mám stále pred očami. Úsmev Lily Evansovej. Och, došľaka! Mne už úplne hrabe z tej červenovlasej baby. Som ňou úplne posadnutý.
No ja už končím s týmito hlúposťami prvej triedy. Keby toto niekto čítal asi by ma trafil šľak. Dúfam, že sa to nikdy nestane inak...
Možno o takých tisíc rokov sem ešte niečo napíšem a ty budeš vedieť, že mi znova preskočilo a mám náladu pod bodom mrazu.

začínáme, držte si klobouky

26. prosince 2006 v 19:23 | maure |  HERZLICH WILKOMMEN
Ahojky, tak jak už jsem psala, tato stránka je zatím na startovním bloku. Nechci tu prezentovat jenom svoje povídky, naopak bych si strašně moc přála, kdyby to byla taková centrála všech příznivců páru L/J, takže přejdu k dalšímu bodu. Kdo by se chtěl autorsky podílet - ať už dlouhodobě, nebo jednorázově, prosím ozvěte se!!! Buď do komentářů, nebo na xmariezavináčcentrum.cz. Já se zatím pokusím na netu hledat povídky a prosit autory, jestli bych je mohla zveřejnit, ale neručím za nic.
Je tu jenom pár pravidel:
1, hlavní postavy musí být Lily-James, na žánru nezáleží
2, povídka musí být v mezích možností gramaticky správná, z nějaké čárky se svět nezboří, ale věci jako i/y, by snad nemusel být takový problém.
Pokud jsem neodradila, prosím ozvěte se.

layoutek

26. prosince 2006 v 0:31 | maure |  AUTORSKÁ PRÁVA
Jak jsem už psala, tento nádherný layoutek pochází z dílny Lupi a byl stáhnut z www.sluniin.blog.cz. Lupi, díky moc.

postavy James, Lily a ost. ze světa HP

26. prosince 2006 v 0:30 | maure |  AUTORSKÁ PRÁVA
Tyto postavy a prostředí ze světa HP patří J. K. Rowlingové, pouze některé postavy mohou být vlastní těm kterým autorům. Tyto stránky nejsou psány za účelem zisku.
AŤ ŽIJE LILY A JAMES!!! (i když už jsou mrtví)

Probuzení

26. prosince 2006 v 0:25 | maure |  drabblíky
Procházela se po nádvoří starého hradu.
Ze stromů se snášely listy rudé jako její vlasy. Někdy letěly ve spirálách, jindy se jenom zatočily a zlehka dosedly na jezero. Občas se některý z nich ztratil ve hře lehkovážného větříku, který jí cuchal vlasy.
V rohu nádvoří ležela opuštěná židle bez nohy. Sama. Sama. Ten pocit jako by spojoval dívku s kusem dřeva. Pohladila ho a zahleděla se do záplavy barev okolo. Cítila se jako černý anděl v cirkusu.
Probrala se a přešla k oknu. Když měsíc v úplňku ozářil její tvář, zaleskla se slza. Pochopila poselství snu.
Podzimní deprese?
Ne, láska.

Herzlich wilkommen!!!

26. prosince 2006 v 0:00 | maure |  HERZLICH WILKOMMEN
Ahojky, srdečně vítám všechny příchozí. Tahle stránka vznikla s představou, že by se tu mělo postupně nacházet čím dál víc a víc fanfiction povídek se tematem Lily-James - ať už, jak se dali dohromady, nebo cokoliv jiného s touto dvojicí. Samotnou mě strašně štvalo, že všechny povídky nacházím na spoustě různých webů, takže kdo chce něco přidat, ať mi napíše na xmariezavináčcentrum.cz a já pošlu heslo nebo přidám povídku, to podle toho, jak se domluvíme. Vidíte, jak vám věřím :-)). Jinak, tenhle úžasnej layoutek je od Lupi ze stránky www.sluniin.blog.cz