Láska si ťa najde - 2. Ébourfideova súťaž

15. února 2007 v 21:48 | Satine |  kapitolovky - nedokončené

2. kapitola- Ébourfideova súťaž


"POTTER! Ty hovädo sprosté!" skríkla som. Bola som neuveriteľne červená a z očí mi sršali blesky. Potter sa od nás odtiahol a povedal:
"Och, baby, ako rád vás vidím! Musím vám toľko povedať!" hovoril neuveriteľne tenkým hlasom - asi sa pokúšal napodobniť dievčenský. Potom sa naklonil bližšie k nám, akoby nám chcel povedať celoživotné tajomstvo rodiny Potterovcov, zdvihol jedno obočie a povedal:
"Baby, bože, vy mi asi ani neuveríte, ale ja som cez prázdniny stretol tak namakaného chalana! Ten bol úžasný! Och a ten jeho zadoček!"
Ako toho imbecila neznášam!
,,Hm, Lil, cica, nejaká si podráždená, nemáš náhodou mesiačiky?" spýtal sa a zdvihol i druhé obočie. Všetky moje takzvané kamošky sa až prehýbali v páse od smiechu. Chvíľu som sa na ne prekvapene pozerala. Myslela som si, že sa ma zastanú, no tie sa pokojne rehotali ďalej! Ešte viac som očervenela. Zúrila som.
Otočila sa k Potterovi, ktorý si práve dovolil položiť ruku na moje plecia. Však počkaj! Elegantným spôsobom som mu ju zhodila. Sladko som sa usmiala. Uvoľnil sa. Vtom som sa poriadne rozohnala a poriadnu facku! Zatackal sa a takmer padol do smetného koša. ,Teda pekný začiatok školského roku,' pomyslela som si a so zdvihnutou hlavou som odkráčala do vlaku. Na schodoch som sa na sekundu otočila a zbadala Potterov začudovaný pohľad.
,Idiot! Ešte sa tvári, akoby nič neurobil!' pomyslela som si.
,Ale veď nič neurobil.'
,Že nie? Och, prečo sa zas rozprávam sama so sebou?'
,To ti nepoviem, moja.'
,Drž hubu!'
,Nemôžem držať hubu, som predsa tvoje svedomie.'
,Sklapni!'
, Ako myslíš...'
Voľné kupé som našla samozrejme až na druhom konci vlaku. Hodila som dnu kufor a klietku s Grasse, ktorá nespokojne zahúkala.
"Prepáč, ale nemusíš byť zas taká citlivá," zavrčala som, keď som ju ukladala na voľné sedadlo. Baby sa prihrnuli o pár minút neskôr a pohádzali sa na tie zvyšné. Ešte pár minút som sa tvárila urazene. Nakoniec som však som neodolala a vmiešala som sa do rozhovoru.
"Sheilla, koľko je hodín?" spýtala sa odrazu Jane.
"Dvanásť tridsať päť, prečo?"
"Lebo o desať minút sa mám stretnúť s jedným chutným siedmakom a -" nedopovedala, pretože som zvýskla a vyskočila zo sedadla. Vôbec som si nevšimla, že som pritom zhodila Janeinu mačku, ktorá sa mi uvelebila na kolenách. Nespokojne zachrčala a sadla si k Grasseinej klietke. S čudným leskom v očiach ju pozorovala.
"Sakra! Pred dvadsiatimi piatimi minútami som mala byť v Prefektskom kupé -"
"Ty si primuska?" čudovala sa Chloe.
"Áno, áno. To som čakala," zadumala sa Lizzy.
"Veď kto iný by to mohol byť?" zamiešala sa Sheilla, "Haha a primus je - haha, to ti nepoviem!"
"Sheilla!"
"Nie, bež už!" povedala a otočila sa mi chrbtom. Odfrkla som si, aby vedela, že mi na tom vôbec nezáleží! Aj tak sa to o chvíľu dozviem. S buchotom som vyšla z kupé. Na chodbe som sa rozbehla a dúfala, že ma ešte druhý primus čaká. Prefekti majú prísť až o pätnásť minút, takže by mi mohol aspoň zreferovať, čo vravel profesor.
Udýchaná som zastavila pred dverami. Nakukla som cez okienko a zbadala som chlapca schúleného na sedadle. Bol mi otočený chrbtom, a tak som nevedela určiť, kto to je. Hlavu mal opretú o okno vlaku a na skle sa zrážal jeho dych. Očividne spal .Vyzeral taký zlatý… ,Počkať, ten sveter som už niekde videla - nie, to nemôže byť pravda. Nikto so štipkou zdravého rozumu by nevymenoval Pottera za primusa!'
Potichu som otvorila dvere a vkĺzla dnu. Kľakla som si k nemu a zacítila som jeho jemnú vôňu, ktorú tak milujem…
"Lily," zašepkal zo spánku a zamrvil sa. Jemne som ním zatriasla a zacítila známe chvenie, ktoré sa objaví vždy, keď sa ho dotknem. Potter trochu pootvoril oči a pozrel na mňa.
"Sníva sa mi?"
,,Nie, James - teda Potter. Vstaň už!" okríkla som ho. Potter párkrát zažmurkal a posadil sa. Zahľadela som sa na červený odtlačok ruky na jeho tvári. Pocítila som ľútosť.
,Hej, on ťa strápni pred celým nástupišťom a ty ho ešte ľutuješ!'
Rázne som pokrútila hlavou a uhla pohľadom.
"Ty si primuska?" spýtal sa. V očiach mu zažiarili zvláštne ohníky.
"Áno, ale to medzi nami nič nemení, Potter. Budeme sa rozprávať iba ak to bude potrebné. Pochopil si?" povedala som ostrým tónom, aby som zakryla trasúci sa hlas. No on akoby ma nepočul. Hlavu naklonil nabok. Pozorne sa mi zahľadel do očí. Potom pomaly zdvihol ruku a dlaň priložil k mojej tvári. Na chrbte a rukách mi prebehli zimomriavky. Na líci som pocítila zvláštne mrazivé chvenie, akoby mi po ňom prechádzal kockou ľadu. Slastne som privrela oči a…
,Evansová, čo to preboha vyvádzaš?'
Odskočila som od neho a priložila si ruku na líce.
"Potter! Ty idiot! Koľkokrát ti mám opakovať, že sa ma nemáš dotýkať!" skríkla som a snažila sa upokojiť tlčúce srdce. James zakrútil hlavou. Postavil sa a pevne sa na mňa zahľadel. Ja som skryla všetky svoje pocity za masku hnevu. Potter však iba zakrútil hlavou a zúrivo kopol do sedadla. Potom si doň sadol. Zvesil ramená a hlavu uložil do dlaní. Bolo to zvláštne. Takéhoto Pottera som nepoznala. Po chvíli sa zdvihol a znovu na mňa uprel pohľad.
"Nesnaž sa ma presvedčiť, že sa ti to nepáčilo. Cítil som, ako sa chveješ."
"Potter, ty si taký tupý, až sa niekedy čudujem, že si sa naučil rozprávať!" skríkla som.
V duchu som si gratulovala, že sa mi netriasol hlas. Potter len pokrútil hlavou, podišiel k oknu a zahľadel sa von.
"Čo robím zle? Čo som ti urobil?" zlomene zašepkal. Ja som spustila už takmer naspamäť naučený text.
"Čo? Potter! Správaš sa ako jeden arogantný sebec, ktorý každého zakľaje na počkanie. Stále si šuchoríš vlasy, lebo si myslíš, že si frajer. Neustále sa predvádzaš! Myslíš si, že si pritom neodolateľný?" vrieskala som. Potter sa na mňa tak čudne díval - bola som z toho poriadne nervózna. V tom sa dvere s buchotom rozrazili a dnu vtrhli rozjarení prefekti. ,,Tak, šéfko, povedz nám, čo máme robiť, aby sme konečne mohli odplávať," povedal vysoký chalan so silným prízvukom, keď si ľahol na sedadlá. Pohľad uprel na Jamesa. Ten iba zdvihol obočie.
,,Môj zlatý, skľudni hormóny a sadni si normálne," povedal James a otočil sa na zvyšok skupiny, aby im mohol vysvetliť povinnosti prefekta. Bola som rada, že sa toho ujal, keďže som nemala páru, o čom predtým profesor rozprával.
Vôbec som si nevšimla, kedy sa Jamesov výklad o povinnostiach prefekta zmenil na rozprávanie o Svetovom pohári v metlobale.
Kým hovoril, prezerala som si ho. Mal oblečenú čiernu mikinu a ležérne džíny. Vlasy mal rovnako rozcuchané, ako vždy predtým. No aj tak sa mi zdal akýsi iný. Trochu sa vytiahol a rozšíril v ramenách. Budil zvláštny dojem - akoby zvážnel, alebo tak.
"A otec mi povedal, že na budúci turnaj sa mu možno podarí zohnať-"
"Ehm, ehm," skočila som mu do reči a zdvihla obočie.
"Mali by sme pokračovať. Heslá fakúlt by ste sa mali dozvedieť na schôdzkach, ale," Potter strčil ruku do vrecka a vytiahol šesť ploských kamienkov, "načo sa budeme oberať o vzácny čas, no nie?" uškrnul sa a každému hodil jeden. ,,Keď jeden z primusov zmení heslo do vašej fakulty, uvidíte to na tom šutríku. Tak a teraz môžete ísť," povedal. Keď všetci odišli, ešte raz na mňa zamyslene pozrel a odišiel aj on.

-------------------------------------------------------------------------------------

"Haló, Zem volá Lily, ozvite sa! Halóó!" smiala sa Jane.
"Hm? Zamyslela som sa," prskala som cez záplavu zlatých vlasov, ktorými mi zakryla tvár.
"Vravím, že by si si mala dať habit, o chvíľu sme tam."
,,Áno, áno, veď už sa obliekam," zamračila som sa, keď som si cez hlavu ťahala čierny habit.
"Nad čím si rozmýšľala?" dobiedzala Sheilla.
,,Ale nad ničím…"
,Ak James Potter je nič…' pomyslela som si.
,,Tu máš," povedala Liz a hodila po mne kus čokolády. Vďačne som sa na ňu pozrela. Vždy, keď sa cítim pod psa, čokoláda mi zaručene zdvihne náladu - Lizzy asi vycítila, že mi niečo je. Zvyšok cesty som teda prežila celkom v pohode.
Odrazu vlak prudko zastavil - sme v Rokville. Kufre sme zložili na zem a vybrali sa do kočov. Na chodbe po mne poskákalo stádo rozrušených prvákov a potkla som sa na schodoch, pretože som zazrela Pottera, ale do kočov sme sa našťastie dostali. Unesene som hľadela na obrovský hrad osvetlený miliónmi sviečok. Vyklonila som hlavu z okna a poriadne sa nadýchla sviežeho, večerného vzduchu.
Zrazu som zbadala pohyb pri neďalekom strome. Až som sa strhla od prekvapenia! Veľký čierny pes, pri ktorom bežal jeleň?
"Hej, baby, poďte sem! Pozrite sa von! Pred chvíľou tu bežal veľký jeleň a pes!"
,,Lily, asi si unavená. Poď, sadni si," povedala Chloe a vtiahla ma dnu.
,,Nemáš teplotu?" znepokojila sa Jane a prikladala mi ruku na čelo.
,,Prestaňte zo mňa robiť blázna! Viem, čo som videla! Liz prestaň po mne hádzať čokoládu! Je mi úplne fajn!"
,,Dobre, dobre, nerozčuľuj sa - Sheilla, čo si to tam mrmleš? Kto je nezodpovedný?" zamračila sa Liz. Aj ja som si všimla, že Sheilla hovorí niečo v tom zmysle, že niekoho zhodí z metly.
,,Nič, nič iba - hmm - rozmýšľam nad sebou, mala som cez prázdniny viac trénovať," odpovedala.
Zvyšok cesty nám ubehol celkom v pokoji. Keď sme vchádzali do hradu, znovu som si všimla toho psa, no už som to nerozoberala. Vstúpili sme do Veľkej siene a čakali na prvákov. V duchu som sa modlila, nech ich nie je veľa - umierala som od hladu. Klop. Klop. Klop.
Zavrela som oči. Bola som hrozne unavená. Odrazu som zacítila chlad. Prekvapene som sa obzrela - bola som v miestnosti plnej duchov. Klop. Klop. Klop.
Pohľad upierali do stredu miestnosti - na akúsi guľu. Bola priesvitná, plná akejsi zvláštnej šedej tekutiny. Striasla som sa. Celá izba bola akási ponurá, plná zla a temnoty...
"Lily, vstávaj! Vstaň, je tu jedlo!" triasla so mnou Liz. Zavrčala som na ňu, no nakoniec som neodolala vôni pečeného mäsa a naložila si poriadnu porciu. Po chvíli na stoloch zostali iba prázdne taniere.
"Ehm, ehm," Dumbledore sa postavil a celá sála okamžite stíchla. "Vítam vás v novom školskom roku! Ako vždy, chcem vás upozorniť, že vstup do lesa je prísne zakázaný. Pán Filch ma poprosil, aby som vám oznámil, že počet nedovolených predmetov v areáli školy sa rozrástol a ak má niekto záujem, zoznam je vyvesený na dverách jeho pracovne. No je tu ešte jedna vec, ktorú vám chcem oznámiť. Prednedávnom som bol na návšteve u jedného môjho priateľa. Všimol som si u neho jednu starú knihu a-" no prerušilo ho zakašľanie profesorky McGonagallovej. "Teda, chcel som vám oznámiť, že na Rokforte sa bude konať Ébourfideova súťaž!" vykríkol a zatváril sa dosť prekvapene, keď sa na neho študenti aj naďalej vyjavene pozerali.
"Ébourfideova súťaž je hra, ktorej sa zúčastní šiesty ročník. Najprv sa bude sa skúšať takmer zo všetkých predmetov. Ďalej postúpia iba dvaja - tí najlepší a môžu si vziať niekoho so sebou. O ďalšej časti súťaže sa dozviete asi o mesiac. Bližšie informácie nájdete vo fakultných miestnostiach," vysvetlil a natešene sa usmial, keď v sieni vypukla vzrušená vrava.
"Tak a teraz šup do postelí!" povedal riaditeľ a tleskol rukami. S babami sme čo najrýchlejšie vyrazili, aby nás nepostihla "schodisková zápcha" a cestou sme sa natešene rozprávali. Keď sme prišli do našej spálne, unavene som si ľahla a zaspávala som, keď…
"Hej!" zvrieskla som a odhodila vankúš, ktorý na mňa hodila Jane.
,,Dúfam, že nechceš ísť spať!" povedala, kým ma Sheilla zhodila z postele. Zhlboka som si vzdychla a z kufra vybrala muklovskú čokoládu - Milku. Toto bude teda dlhá noc…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 3. ledna 2008 v 17:45 | Reagovat

Takže.Píšeš krásne.Chcela by som ťa poprosiť aby si šla na moju stránku

www.pepenka5.blog.cz ktorá je písaná po Slovensky.Kto chce môže mi napísať na moj iCQ: 381-493-357.Ďakujem.Môže to byť hocikto ale nech vie po Slovensky alebo po Česky.Ale mohlo by to byť aj Polsky.Veď Poľsko má skoro rovnaký jazyk.Ďakujem.Vaša pepenka5

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama