Láska si ťa najde - 4. Nemocničné krídlo

15. února 2007 v 21:58 | Satine |  kapitolovky - nedokončené

4. kapitola- Nemocničné krídlo


"Hej! Nestrkaj do mňa! Sheilla!" začula som nahnevané šepkanie.
"Ja do teba nestrkám, Jane. Chloe ma tlačí dopredu!" odpovedalo jedno z dievčat rovnako zúrivo. Snažila som sa otvoriť oči, no mala som pocit, že moje viečka vážia aspoň tonu. Radšej som to vzdala a ďalej počúvala moje kamarátky.
"Buďte tichšie, lebo nás Pomfritka vyhodí!" šepla Chloe. Pobavene som sa usmiala.
"Prestaňte! Zobudíte ju!"
Pri tomto hlase mi však úsmev na perách zamrzol. Poznala som ho. Väčšinou bol melodický, plný láskavosti. Teraz som z neho vycítila strach. Pootvorila som oči a pohľad uprela na Liz. Bola bledá ako stena a mala veľké, tmavé kruhy pod očami. Vlasy, vždy tak dokonale upravené, boli iba narýchlo zviazané do rozcuchaného chvosta. Chladne som na ňu zazrela.
"Lily!" zvrieskla Jane a vrhla sa mi okolo krku. Snažila som sa namietať, pretože mi pomaly docházal kyslík, no zistila som, že stále nemôžem hovoriť. Niečo som zachrčala, no nepomohlo to. Odrazu som zacítila zvieranie viacerích párov rúk. S námahou som prehltla a snažila sa nadýchnuť. Samozrejme, bez úspechu.
Keď ma konečne pustili, rozkašlala som sa tak prudko, až dnu vbehla Pomfreyová a všetky baby vyhnala von. Pozrela som sa na Lizzy. Hlavu mala mierne sklonenú, ale jej pohľad ma neustále sledoval. V očiach mala ľútosť. Škaredo som na ňu zazrela. Ešte stále ma veľmi bolelo, čo mi povedala. Ona len pevnejšie stisla pery a so zvesenými plecami vyšla von.
"Toto vypi, mladá dáma. Čo je to za nápad, túlať sa po Zakázanom lese?! Môžeš byť rada, že si schytala iba zápal pľúc! Vôbec by som sa nečudovala, keby si sa z neho nevrátila! Ja som tomu Dumbledorovi vravela, nech ho dá vykĺcť! A teraz sa odtiaľ vracajú polomŕtvy študenti!" šomrala a tisla mi flaštičku so šedým, hustým elixírom. Vzala som si ho od nej a znechutene sa zaškľabila - smrdelo to ako pokazené vajcia.
"Len to vypi! Nemala si liezť do toho diabolského lesa!" zazrela na mňa. Ja som pevne stisla obliečku vankúša, privrela oči a obrátila do seba tú "kašu". Bolo to také odporné, ako to voňalo. Keď Pomfreyová odišla, pomaly som vstala a podišla k oknu. Zahľadela som sa do diaľky, na metlobalové ihrisko.
No jasné, Chrabromil verzus Slizolin. Najdôležitejší zápas sezóny, pomyslela som si. Metlobal ma veľmi nebavil, no aj tak som si sadla na parapetu a hľadela na štrnástich hráčov na metlách. Premýšľala som nad tou čudesnou miestnosťou s duchmi. Už pri spomienke na ňu ma striaslo. Nakoniec som sa rozhodla, že o nej niečo z Pottera vymámim - pochybovala som, že o nej naozaj nič nevie.
"A JAMES POTTER CHYTIL OHNIVÚ STRELU! CHRABROMIL VYHRÁVA!" začula som vzdialený hlas plný radosti. Pozrela som sa na ihrisko a sledovala Jamesa, klesajúceho k zemi. Neprekvapilo ma, že sa zápas skončil takto. Nepamätám sa, žeby niekedy Chrabromil nevyhral, odkedy má v týme toho rozcuchaného debila.
Počkať, uvedomila som si, veď on neletí na metle! On padá!' tlmene som vykríkla a zoskočila z parapetu na zem.
"Franklin Loind trafil chrabromilského chytača rovno do hlavy! Zápas už predsa skončil! Mali by ho potrestať, mučiť, zavrieť do Azkabanu... Dobre, dobre pani profesorka, ja som to tak nemyslel, vážne, to bola iba sranda," začula som zosilnený hlas. Kým padal, nervózne som tam stála a dúfala, že mu niekto pomôže. Našťastie niektorý z profesorov použil spomaľovacie zaklínadlo.
Jamesa o chvíľu priniesli na ošetrovňu a uložili ho vedľa mojej postele. Po špičkách som podišla k nemu.
"Lily," vzdychol a zavrel oči. Zaspal. Sadla som si k nemu a pozorovala ho.
Mala som ho rada, aj keď som to skrývala. Nemohla som mu to povedať. Iba by sa mi vysmial a povedal mi, že sa stavil s Blackom, či niečo podobné. A po toľkých rokoch odmietania - to proste nejde.
Potriasla som hlavou a ľahla si do svojej postele.
"Slečna Evansová, niekto za vami prišiel," Pomfreyová sa objavila pri mne. Zatvárila sa znechutene. "Máte päť minút - ani o sekundu viac."
Ťažké dubové dvere sa so zavŕzganím otvorili. Dnu vstúpila Liz. Mala sklopené oči a ruky zopeté za chrbtom. Tvárila sa veľmi nervózne. Podišla ku mne. Zdvihla hlavu a pozrela mi do očí. Ten pohľad mi úplne stačil - vedela som, že to všetko ľutuje. Poznala som ju až príliš dobre. Ale chcela som ju ešte trošku podusiť - zaslúžila si to.
"Čo tu chceš?" zasyčala som.
"Ja...bola som nahnevaná. Mala som Patricka rada a neverila som, že by Alice urobila niečo také. To, čo som povedala... nemyslela som to vážne. Vieš, nechcela som uveriť, že by mi to urobili. Jediná možnosť, ako si zachovať tvár, bolo zhodiť ťa. Večer som ich však videla aj ja. Bola som hlúpa. Mala som ti veriť. Hneď som ťa išla hľadať, no nikde si nebola. Hrozne som sa bála, Lily. Prepáč, že som bola k tebe taká. Je mi to hrozne ľúto. Mala si pravdu. Len preto, že nechodíš s každým, kto na teba pozrie, neznamená, že... prosím, nehnevaj sa. Je mi to ľúto," vychŕlila zo seba na jeden nádych.
Prekvapene som na ňu pozrela. Chvíľu som ju pozorovala. Vlasy mala ledabolo zviazané v rozcuchanom chvoste. Zopár prameňov mala spustených v očiach a každú chvílu si ich nervózne odhŕňala. Pery mala pevne stisnuté. Upierala na mňa ľútostivý pohľad, ktorý tak úspešne zaberal na učiteľov. Usúdila som, že som ju už vytrápila dosť. Uškrnula som sa.
"Raz ma z teba porazí, Andrewsová."
Liz si úľavne vydýchla a hodila sa mi okolo krku. Našťastie nie tak prudko, ako Jane, takže som mohla dýchať.
"A mňa nikto neobjíme?"
"Sklapni, Potter!" vykríkli sme naraz.
To sme však nemali robiť. Dnu sa nahrnula Pomfritka ako veľká voda a vyhodila Liz z ošetrovne. Ešte sa na mňa stihla zazubiť a už som iba videla, ako letí von dverami. Veselo som pokrútila hlavou a hodila sa späť na vankúš.
"Tak čo bude s tým objatím?"
Vzdychla som si a pretočila sa na druhý bok.
"Urob mi láskavosť, Potter, zalez niekde do kúta a zdochni tam."
"Ak so mnou potom pôjdeš na rande..."
Podoprela som sa na lakti a pozrela naňho.
"Ako môžeš byť taký - taký..."
"Očarujúci? Šikovný? Krásny?" pri každom slove spravil krok ku mne. Nevšimla som si, kedy sa postavil.
"Sprostý!" skríkla som. Nakláňal sa nado mnou. Mala som sto chutí napluť mu do tváre.
Namiesto toho som však zavrela oči a vdychovala jeho jemnú vôňu.
Z vedlajšej miestnosti sa ozval rynkot rozbitého skla a následne Pomfreyovej nahnevané šomranie. Strhla som sa.
"Daj mi už pokoj, Potter! Kedy už konečne pochopíš, že o teba nemám záujem?!"
"Áno, všimol som si," posmešne zašomral, keď si sadal na svoju posteľ. Iba som si odfrkla.
"Čo to bola za miestnosť? Myslím tá v Škriekajúcej búde," odviedla som tému, aby som mohla upokojiť rozbúchané srdce.
"Ne - neviem." To drobné zaváhanie ho prezradilo.
"Neklam!"
"Ja... Dumbledore mi o tom zakázal hovoriť."
"Kedy ti o nej povedal?"
"Včera večer, stretol som ho v kuchyni."
"Prosím, povedz mi to!"
"Nehnevaj sa, Lily. Nemôžem."
Urazene som na neho pozrela a otočila sa na druhý bok. Perinu som si pritiahla takmer k nosu. Bola som nahnevaná.
"Tak dobre. Ale nikomu to nesmieš povedať. Ani Elizabeth."
"Liz."
"Čo?"
"Nehovor jej Elizabeth. Volá sa Lizzy."
"Fajn. Tak chceš to vedieť, alebo nie?"
"Hovor."
"Tiež mi to vŕtalo hlavou. Vieš, chodíme tam každý mesiac kvôli...no to je jedno-"
"Kvôli Remusovi, nie?" Jamesovi zabehli oriešky, ktoré si práve lačne pchal do úst.
"Prečo by sme tam mali chodiť kvôli nemu?"
"Nerob zo seba väčšieho hlupáka, ako si."
"Ty - ty to vieš?"
"Isteže to viem. Vedela som to dokonca skôr ako ty s Blackom."
"Ako to? My sme to vedeli od konca prvého ročníka, keď nám to Námesačník povedal."
"A čo myslíš, kto ho prehovoril, aby to urobil? Vieš, moji rodičia sú muklovia. Naši otcovia spolu hrávali golf a naše matky si navzájom vymieňali recepty. Keď sa im napokon všetky minuli, začali plánovať našu svadbu (Jamesovi preletel cez tvár tieň žiarlivosti). Trávili sme spolu takmer každú voľnú chvíľu. Isteže, vtedy som vôbec netušila, že je čarodejník. Skoro ma porazilo, keď som ho zbadala vo vlaku. V škole mi povedal, že je vlkolak. Vlastne som to tušila. Príliš dobre som ho poznala. Bol na dne. Nenávidel sa za to. Ja som mu povedala, nech si nájde priateľov. Nemyslela som tým dvoch najväčších chumajov na škole, ale... prečo tu vlastne rozoberáme Remusa? Povedz mi o tej miestnosti!"
"Ty si s tým začala. No dobre. Chodíme tam každý mesiac a pomáhame mu pri jeho transformáciách-"
"Ale veď vás môže zabiť! V ľudskej podobe je to nebezpečné! Iba ak by ste-"
"To je teraz jedno. Chodíme tam každý mesiac, ale nikdy sme to klopkanie nepočuli. Dokonca som si nikdy ani nevšimol tie dvere, čo je dosť čudné. Ako by sa tam iba tak odrazu objavili... No a Dumbledore mi povedal, že... Lily toto je naozaj dôležité. Sľúb mi, že to nikomu nepovieš." Lily iba napäto prikývla hlavou.
"Dobre. V tej miestnosti sa nachádza-" no niečo ho prerušilo. Teda nie niečo, ale niekto. Do ošetrovne vtrhli nadšený hráči chrabromilského tímu a zopár chrabromilčanov. Zopár. Snáď celá fakulta. Porozvalovali sa na všetkých posteliach okolo a porozkladali tu jedlo a pitie. Ja som tam iba stála, bosá na ľadovej podlahe s nazúreným výrazom v tvári.
"Lily! Hahaha! Vyhrali sme!" Sheilla sa mi hodila okolo krku. Bola od hlavy po päty od blata. Metlu stále pevne stískala v ruke.
"Keď vás tu nájde Pomfritka - a to si píš, že nájde, pri tomto hluku, čo tu stvárate - zabije vás," odpovedala som pobavene. Zopár chalanov vyliezlo na postele a začalo tancovať. Problém bol iba v tom, že nehrala žiadna hudba. No to im zrejme neprekážalo.
"No to asi ťažko. Zamkli sme ju v tej jej izbe, či čo to je. A na steny sme použili protiodpočúvacie zaklínadlo," zareval na mňa Black z druhej strany ošetrovne.
"No zbohom," zašomrala som a sadla si na najbližšiu posteľ. Pozorovala som Pottera, nalievajúceho sa Ohnivou whisky a úsmevom od ucha k uchu. Niekto mi do ruky strčil pohár so zvláštnou, fialovou tekutinou. Bola dobrá. Veľmi dobrá.
Už po pár minútach som sa pridala k tancujúcim chalanom na posteliach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 3. ledna 2008 v 17:54 | Reagovat

Opitá Lily!To musel byť pohľad!

ICQ:,381-493-357

www.pepenka5.blog.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama