Láska si ťa najde - 5. Ideš so mnou na rande, Evansová!

15. února 2007 v 22:03 | Satine |  kapitolovky - nedokončené

5.Ideš so mnou na rande, Evansová!


"Lily? Hej, Lil, vstávaj!"
"Nevrieskaj!" skríkla som na ňu.
"Veď šepkám!" namietla. Ohnala som sa po nej, no ona uhla.
Mala som pocit, akoby niekto v mojej blízkosti pílil drevo. Zdvihla som hlavu a zahľadela sa do Potterových otvorených úst. Ležala som krížom cez neho. Naštvane som vykríkla a vyskočila na nohy. Zapotácala som sa a v poslednej chvíli zachytila Sheilly.
"Ty... ja... ťa... zabijem!"
"Prečo?"
"Pretože si najbližšie!"
Obzrela som sa po ošetrovni. Zem nebola pod všetkými chrabromilčanmi vôbec vidieť. Na jednej posteli ležali minimálne štyria ľudia. Všetky flaštičky, elixíry a mastičky boli porozlievané po policiach. Tí, ktorý ležali pod nimi, mali na tvárach pľuzgiere a zvláštne začervenané miesta. Uškrnula som sa.
"Prečo si ma zobudila?"
"Pretože som si myslela, že mi pomôžeš dať to tu do poriadku. No keď sa tak na teba pozerám..."
"Nie, ja ti pomôžem," namietla som a hrdo zdvihla hlavu. Sheilla ku mne natiahla ruku s prútikom.
"Trochu viac doprava, Lil," povedala, keď som rukou prehrabla vzduch. Ja predsa nemôžem za to, že má v ruke tri navlas rovnaké prútiky!
Otočili sme sa chrbtom k sebe a takmer rovnako nimi švihli. Jediný rozdiel bol v tom, že Sheillina strana sa začala dávať do poriadku a tá moja... proste vybuchla! Neviem prečo, no steny zostali čierne, knihy v skriniach popadali na študentov, ktorích to nepríjemne zobudilo. Keď si všimli, že sú od sadzí, pohľad upreli na mňa a ten diablov nástroj, čo som držala v ruke. Zúrivo na mňa zazreli. Ja som sa iba anjelsky usmiala a naivne dúfala, že iba mávnu rukou a začnú sa oprašovať. Chyba. Našťastie začala Pomfreyová trieskať na dvere.
"Black! Ty idiot, vstaň!" začula som nahnevanú Chloe, ktorá medzičasom spolu s Liz vošla do ošetrovne. Potter stále chrápal na zemi. Kopla som doňho.
"Hej!" zavrčal. Potom sa zdvihol, nevšímajúc si, že stojí na Pettigrewovi. Obzrel sa a spokojne sa uškrnul na Blacka.
"Som zvedavá, ako sa z tohto chcete vylízať," poznamenala som pokojne, zhodila z postele zopár študentov a sadla si. Potterov úsmev sa ešte zväčšil.
"Všetci, čo sa viete postaviť, bežte do klubovne!" vykríkol Black. O pár minút sme zostali na ošetrovni iba ja, Potter, Liz, Black a Chloe.
"Dobre, kamoško, padám," vykríkol ponad plece. Po chvíli sme osameli.
"Lily, zalez do postele."
"Prosím?! Ty mi nebudeš-"
"Lily!"
Vzdychla som si a vliezla pod periny. Nemala som náladu hádať sa s ním. James kývol prútikom a niečo štuklo. V tej chvíli vyletela z dverí Pomfreyová, červená v tvári s hnevom v očiach. Rýchlo som podľa Potterovho príkladu zavrela oči.
"Čo sa to tu dialo?!" vykríkla. James sa zmätene zdvihol na lakti.
"Prepáčte, madam?"
"Čo ste to tu stvárali?"
"Ale veď my sme nič nerobili! Celý čas sme spali," tentoraz som odpovedala ja. Nechápajúco som sa zamračila. Pomfreyová zakrútila hlavou a niečo si šomrúc podišla ku skrinke s elixírmi, kde do seba otočila flaštičku plnú oranžovej tekutiny. Potriasla hlavou a vystrúhala kyslú grimasu. Potom bez jediného slovka odišla do svojej izby. Znovu som sa spustila na vankúše.
"Lily?"
Útrpne som si vzdychla. "Čo zas?"
"Nejdeme do klubovne?"
Po chvíli premýšľania som prikývla. Vzala som si prútik a prehodila cez seba habit. Potichu som otvorila dvere a vybehla na chodbu. Zopár vystrašených prváčikov zastalo a vystrašene na nás pozeralo.
"Bu!" vybafol James. Všetci ako jeden muž vyskočili a vyľakane trielili preč.
"To nebolo smiešne," poznamenala som.

Pomaly sme kráčali chodbami hradu, osvetlenými svetlom rodiaceho sa dňa. Vykukla som von oknom. Nebo bolo zatiahnuté, Slnko nebolo za plášťom oblakov takmer vôbec vidieť.
"Lil?"
"Hm?"
"Vieš heslo?"
"Nie."
"A ako sa dostaneme do klubovne?"
"Dobrá otázka..."
"Áno, moje otázky sú vždy trefné."
"Podakedy sú skôr trafené ako trefné."
Takýto zmysluplný rozhovor sme viedli až do Chrabromilskej veže, kde sme sa museli zastaviť, pretože nás tá milučká pani v ružovom nepustila ďalej. Sadli sme si k nej a počúvali o jej magnóliách, ktoré jej nevedno kto zničil (James sa zvláštne uškrnul, takže mám podozrenie, kto by to mohol byť...).
"Lily? Neviem, či si pamätáš, ale sme Hlavný prefekti."
"No a?"
Na svoju obhajobu poviem iba to, že som mala v krvi ešte stále značné množstvo alkoholu.
"No... Hlavný prefekti vytvárajú heslá."
"Nie, nevytvárajú."
"Ale áno."
"Nie."
"Áno."
"Nie."
"Áno."
"Nie."
"Stavíme sa?"
"Kľudne."
"Ak mám pravdu, tak... pôjdeš so mnou na rande!"
Znovu pripomínam značné množstvo tej fialovej tekutiny.
"V poriadku."
James sa potešene uškrnul. Postavil sa a začal trieskať na portrét (Tučná pani vyplašene prebehla do druhého obrazu). Po pár minútach mu otvorilo nejaké dievča. Keď ho zbadala, mala som pocit, že asi omdlie. Párkrát zažmurkala a "zvodne" sa usmiala. Odfrkla som si a prešla cez vstup, pričom som ju takisto zvodne zrazila z nôh. Rozcuchaný idiot ma nasledoval. Preklopýtala som prázdnou klubovňou a začala vystupovať schodmi. Ďakovala som Merlinovi, že existuje niečo podobné, ako zábradlie. Nakoniec som vtrhla do izby a, mimochodom, spadla rovno k Lizzynim nohám ("Nemusíš sa mi klaňať, Lily.").
"Ty si sa riadne doriadila."
"Ďakujem za povzbudenie, Jane."

Iba sa uškrnula. Potvora.
"Dnes sa pripravuješ dlhšie ako zvyčajne," poznamenala som.
"Pri večeri Dumbo povie, kto ide na tú súťaž," pripomenula mi Sheilla.
"Nehovor mu Dumbo. Je to-"
"Profesor Dumbledore. Viem, viem..."
"Vypi to, Lil."
"Ak si myslíš, že sa ma zbavíš obyčajným jedom, tak-"
"To máš na opicu. Vyzeráš ako-"
"Radšej jej to nehovor, Liz. Mala by depresie do konca života."
"Jane!" vykríkla som. Hodila som do nej vanúš. Samozrejme, vrátila mi to. Keď do izby po pár minútach vošla Chloe, zabehlo jej. Dala si ruky vbok a nahnevane sa porozhliadla.
v"Čo ste to tu vyvádzali? Tá obliečka je z môjho vankúša? "
"Skôr by som povedala, že bola," poznamenala som kriticky.
"Ja vás... ja vás..."
"Pochváliš? Vyzerá to tu ako v snežnom královstve!" ozvala sa natešene Sheilla.
"Ja vás snáď roztrhám v zuboch!"
"To by som radšej neskúšala. Jane má na sebe toľko make-upu, že by si sa ním snáď zadusila."
"Lily!"
"Prestaňte!" vykríkla, kým prútikom odstránila perie a vyčarovala nám nové vankúše.
"Lily, obleč sa, nech môžeme ísť," rozkázala. Radšej som jej neodporovala, pretože jej nebezpečne navrela žilka na krku, čo je vždy zlé znamenie.
"Jasné, šéfe!"
Asi po polhodine sme zišli dolu ako Danyho parťáci. Keď som to spomenula Liz, zvláštne sa zaškľabila a povedala mi, že ona žiadneho Danyho nepozná a už vôbec s ním nie je žiadna "parťáčka". Keď sme sa poháňané Chloeiným hlasným škvŕkaním v žalúdku dostali do Veľkej Siene, bola takmer plná. Sadli sme si a naložili si poriadnu kopu zo všetkého, na čo sme dosiahli. Nakoniec sme do seba napchali zopár koláčov a potom v polospánku sledovali učiteľský stôl. Nakoniec Dumbledore vstal a podišiel bližšie k študentom. Klopkanie jeho topánok mi niečo pripomenulo. Nevedela som si ale spomenúť čo.
Klop... klop... klop...
"Ako iste viete, dnes oznámime mená tých, ktorí sa zúčastnia ďalšej časti Ébourfideovej súťaže! Profesorka McGonagallová mi prinesie mená... Ďakujem. Tak... ďalej postupuje: Chloe Mollnesová, James Potter, Mariane Frenchová, Sirius Black, Gabriel Kolar, Judy Mehudová a Francine Goldnesová!"
Asi po desiatich minútach radostného pišťania z Chloeinej strany, kedy mi úplne zalahlo v ušiach si Dumbledore opäť vyžiadal ticho.
"Postujúcim samozrejme gratulujem. Teraz vás poprosím, aby ste sa vzdialili do svojich klubovien."
Chloe celou cestou poskakovala. Prešlo ju to, keď jej Liz podložila nohu.
"Predstav si tie vanúšové vojny, keď tu nebude! Mohli by sme usporiadať zápas! Deň vankúšov!" šepla mi Jane.
"Ja som to počula," zavrčala Chloe, "nemyslite si, že tomu nejako nezabránim."
Nahnevane som stiahla obočie.
"Neboj, nejako sa vynájdeme-"
"Ja nie som hluchá, Jane!"
Po neúspešnom pokuse dostať sa do izby ( všetky sme sa natlačili do dverí) a takmer okamžitom obsadení kúpeľne Sheillou som si cez plece prehodila župan a šampón. Išla som do spoločnej kúpeľne.
"Lily?"
"Nemáš inú robotu, Potter? ...Pani profesorka?" Prekvapene som vyvalila oči.
"Priviedol som pani profesorku McGonagallovú, aby ti dosvedčila, že heslá do fakúlt vyberajú Hlavný prefekti."
"To si ma tu ťahal celou cestou iba kvôli tomu?!" profesorka stisla pery.
"Pani profesorka... toto je otázka života a smrti," vyriekol vážne James, "prosím povedzte tuto Lily, že je to tak."
"Ach... heslá do fakúlt vyberajú Hlavný prefekti. Spokojný?!" zavrčala a vydupotala z miestnosti.
"A ešte jedna otázka Potter. Načo si sa jej to spýtal?" Úplne som zabudla na našu dohodu.
"Ideš so mnou na rande, Evansová!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 3. ledna 2008 v 17:59 | Reagovat

Chichichichichichi!

ICQ:381-493-357

www.pepenka5.blog.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama