Ohadzovačka storočia III.

15. února 2007 v 22:49 | GwenLoguir |  kapitolovky - dokončené

Noc tam bola nakoniec príšerná, ale bála som, že na nich natrafím. V noci by to nebolo dobré. Nakoniec, skoro ráno, keď som pochybovala o tom, že by hociktorý z nich bol ešte hore, som sa dotrepala do svojej izby. Zmorená a nevyspatá som klesla na posteľ. Potešila som sa, že je nedeľa a mohla som spať až do obeda. Jedno z dievčat ma zakrylo dekou... Teda, vlastne, bola som rada, keď som vstala, že som nezmeškala vyučovanie. To by bolo strašné. V pondelok sú prvé elixíry - moje najobľúbenejšie hodiny. Každý hundre, vzdychá a žiali, že sa skončil víkend a je pondelok. Ja práve naopak - plesám od radosti, ba si aj privstanem, napriek tomu, že nie som ranné vtáča.
V izbe som bola zase sama. Bolo to trochu čudné, no nemala som chuť vystrčiť z izby ani nos, aby som nestretla chlapcov. V pondelok to nejako prežijem. Veď prvé budú elixíry. Aby som si ešte zlepšila náladu, urobím elixír, ktorý svojou kvalitou stonásobne prevýši ten Ufňukancov. Mám tak trochu pocit, že to robí aj Ufňukanec.
Keď si chce zodvihnúť náladu, urobí čo najlepší elixír, aby ma prevýšil a dodal si odvahu tým, že je lepší ako ja . A teraz to urobím ja. Bude prvotriedny! S mojimi elixírmi by som možno mohla byť aj celkom dobrá liečiteľka. Bolo by to krásne.
Premávať sa po Mungovi v citrónovozelenom habite, s vyšitým znakom prekríženej kosti a prútika. Och! Nádherná predstava. A tá farba by sa hodila aj k mojim očiam. To by bol život!
Niekto zaklopal. Čudné. Chlapci neklopú a Janet, Soňa, Alexandra či Samanta tiež nie, keď sú spolubývajúce. Iné dievča? Veď uvidím...
"Ďalej!"
Dvere sa otvorili a v nich stál, na moju veľkú zlosť... vlkolak.
"Čo tu robíš? Teraz prišiel rad na teba? Ha?" zase ma pochytila zlosť a schmatla som prútik.
"Lilly, pokoj, potrebujem sa s tebou porozprávať. Je to dôležité," hovoril Remus.
"Áno? Stavili ste až tak veľa?"
"Krivdíš mi, Lilly."
"Nevrav."
"A rovnako aj Jamesovi, Siriusovi a Petrovi."
"Naozaj?" spýtala som sa naoko smutným hlasom.
"Ani jeden z nás o tom nevedel. Teda, dám krk za to, že to nevedel Sirius a James. Priznám sa, pri Petrovi nikdy neviem. Väčšinou toho vie nejako viac."
"A to ti mám veriť, že ani jeden z vás, ak neberieme do úvahy Petra, o tom nevedel? Povieš mi prečo? Veď Black ma chcel omráčiť," odsekla som.
"Pochopila si to zle," snažil sa vysvetliť.
"Tak potom máte smolu. Prečo si sem prišiel?"
"Kvôli Jamesovi."
"Ach, jasné. Prepáč, zabudla som. Ty si totiž jeho verný psík," povedala som sarkasticky.
"Prestaň Lilly! Nemáš právo ma tak urážať..."
"A ty nemáš právo sem chodiť. Vypadni!" zrúkla som.
"Najprv ti musím niečo povedať."
"Mňa to nezaujíma. Zbohom."
"Nie si zvedavá, prečo je James mesiac po škole a naša fakulta prišla o dvesto bodov?" opýtal sa kruto.
"Čo? Čo urobil?!"
"Prizabil najprv Dana a potom Jana."
"A to ako?"
"Dozvedel sa, prečo si tak vyvádzala."
Malá žiarovčička niekde v mojej hlave zasvietila. Opatrne, s miernym ospravedlnením v hlase, som sa spýtala: "Naozaj ste to nevedeli?"
"Nie," pokrútil hlavou.
"James sa o teba bál. Bol naozaj presvedčený, že ti mohol dať Snape nejaký elixír. Dokonca mu napadlo, či ťa náhodou nemohol ovládnuť Imperiusom,"
"Veď to je zakázané," protirečila som mu.
"To som mu aj hovoril," kývol plecami. Zase to bol starý dobrý Remus a mňa premohli obrovské výčitky svedomia.
"Ako si mu vyhovoril, že to nebol elixír pomätenia alebo niečo podobné?"
Remus sa na tom zasmial.
"Sirius mu povedal, že to by si na neho nekričala, ale hneď ho začala bozkávať." Červeň sa mi rozšírila po tvári a zároveň sa mi také malé potvorky tlačili do očí.
"Prepáč," šepla som ticho.
"Nič sa nestalo. Každý sa môže zmýliť. Je to ľudské. Vieš, že si mi ako sestra," objal ma okolo ramien.
"Prepáč, braček," plakala som.
"To nič, Lilly. Mala by si sa ísť radšej ospravedlniť Jamesovi."
"Jemu?" vykríkla som, "Je to iba obyčajný arogantný hlupák, ktorý si nedovidí ani na špičku nosa!" no niečo mi našepkávalo, že sa zase mýlim.
"To nie je pravda, Lilly," povedal mi prísne Remus.
"Každého len zaklína," odporovala som zaťato.
"Keby si si ho všímala, zistila by si, že to nie je pravda."
"Prosím ťa, veď jeho súboje s Usmrkancom sú na dennom poriadku," odfrkla som si.
"Keby si sa naozaj pozerala, uvidela by si, že on to už nielenže nezačína, ale obmedzil sa aj na to, že sa iba bráni a neútočí."
"Prečo teda Usmrkanec skončil asi pred dvoma týždňami v nemocničnom krídle?"
"To bol Sirius. Vieš, aké je to medzi nimi dvoma. Občas ho dokonca aj dopáli, že James sa iba bráni a začne útočiť on."
"A sú na neho dvaja."
"Nie. James sa potom zvykne vzdialiť."
"Nehovor."
"Ale áno. Sirius si kvôli tomu stále z Jamesa uťahuje."
Chvíľku som rozmýšľala, "Ha! Pred piatimi dňami som bola svedkom, ako to začal James a surovo na neho pálil," pery som mala víťazne našpúlené.
"Viem. Polhodinu si na neho vtedy kričala."
"Presne."
"Ibaže vtedy chcel Snape zaútočiť na teba! James si to všimol. Snape spoza tvojho chrbta vytiahol prútik a mieril ním na teba, pričom ním začal mávať. Preto bol na neho James horší ako drak. Bojí sa o teba. Ešte aj včera od teba odrážal všetky zaklínadlá. James ťa zbožňuje. Už od prvého ročníka."
"Pomýlil si sa Remus. Začal s tým až v štvrtom."
"Bola si s ním na izbe? Ani nevieš, koľko ťa vždy ospevoval. Aké máš krásne ohnivé vlasy, zelené oči, aká si úžasne múdra a ako ti to na elixíroch ide. Už to pomaly bolo až smiešne. Občas tvoje meno volá aj zo spánku."
Zase som sa červenala.
"Nikdy si si ho nevšímala. Mám tak trochu pocit, že aj kvôli tomu sa vždy nechal na všetko nahovoriť, aby si aspoň vedela, že existuje. Ty si moja najlepšia kamarátka a on najlepší kamarát. Vždy som si ale hovoril, že nie je dobré, pliesť sa vám do toho. Nechám to na prírodu, nie? Ale teraz vidím, že ani príroda nie je všemohúca. Preto som za tebou prišiel," pozeral sa mi do očí. "Lilly, on ťa miluje celým srdcom. Ani nevieš, ako sa včera o teba bál."
"A čo sa vlastne stalo, keď som odišla?"
"Chcel ísť za tebou. Hovoril som mu, že to nie je dobrý nápad, lebo som vytušil, že chceš byť sama. Aj tak sa za tebou rozbehol. S Tichošľapom sme iba pozreli na seba a bežali za ním plnou rýchlosťou. A za nami ešte Červochvost. Po chvíľke som bol naľavo, Sirius napravo od Jamesa a svorne sme behali cez hrad. Červochvost uháňal ďalej za nami. Všetci traja sme rozmýšľali. Keď sme bežali okolo Nemocničného krídla..."
Ako vedia, že som tadiaľ išla?
"Zrazu mi všetko do seba zapadalo ako diely skladačky. Vieš, počuli sme chalanov o niečom sa rozprávať, ale nevedeli sme, o čom hovoria. Spomínali len stávku L. Pochopil som, čo si to všetko kričala a čo si tým myslela. Prudko som zastavil a chytil za ruku Jamesa. ,Čo?´ vykríkol a chcel ísť ďalej. ,James! Ten rozhovor!´ držal som ho.
,No?´ nechápal. Pozrel na dvere nemocničného krídla a potom na mňa. ,Bože! Jano vymyslel stávku L! Stávku Lilly´ pomaly mu dochádzalo ,Sukin syn! Hnus! Keď ho dostanem do rúk!´ jačal. Sirius len tak poznamenal, že Dano je hneď tu, za dverami. James vyštartoval rýchlejšie ako strela. Bolo zamknuté, ale James si zaklínadlom otvoril. Konal rýchlo, ticho a systematicky. Zamkol dvere kabinetu sestričky a potom vtrhol do izby, kde ležal Dano. Zobudil ho surovým zhodením z postele. Ja, Sirius a Peter sme len vyvaľovali oči. Takého rozzúreného sme Jamesa ešte v živote nevideli. Bol skôr kľuďas. Prútik mal za džínsami a mlátil ho holými rukami. Keby som nevedel, že vyrastal v čarodejníckej rodine, povedal by som, že je čisto z muklovskej a ešte k tomu najväčší z bitkárov. Fakt by to na neho človek nepovedal. Chvíľu ho držal za krk, potom dole nohami. Z Dana sa len tak rinula krv. Nikto ho nezadržal. Ja som sa mal chuť dokonca pridať. Peter s hrôzou ustupoval a potom zapišťal niečo na spôsob, akože neznesie pohľad na krv a stratil sa. Mám pocit, že vedel presne, na čom sa stavili. Keď videl, čo James robí s Danom, zľakol sa, čo urobí s ním, keď nám to nepovedal a má strach z pohľadu na vlastnú krv. Sirius si jediný udržal pokoj a keď usúdil, že Dano nejaký čas nevstane z postele, pripomenul, že sú tu ešte ďalší štyria. Všetci traja sme sa rozbehli späť k zrkadlu. Práve odchádzali a niečo si šepkali. A rovno tam na chodbe, o pol desiatej, polhodinu po večierke, sme začali s nimi bojovať. Ja s Gilderoyom, Sirius s Jeanom a James sám s Flaranom a Janom. Všetci sme im dávali poriadne na držku. Sirius si skúšal nové kliatby a ja som bojoval radšej starými a overenými.
Keď sme s tými dvoma skončili, vyzerali hrozne. Nebolo to však nič oproti Jamesovým obetiam. Flarana pekne stentoval a venoval sa Janovi, hlavnému objektu svojej nenávisti a zloby. Ani vlastná matka by ho nespoznala!
Samozrejme, urobili sme pri tom aj množstvo hluku. Za pár sekúnd dobehla McGonagalová, ale každý z nás ešte bojoval. Už sme im len vylepšovali fasádu, no predsa. Horší učiteľ ani nemohol prísť. Zaklínadlom nás odhodila na druhú stranu chodby a jakotom sa pýtala, čo to do nás vošlo. James takmer krikom zo seba dostal, že tie svine, spolu s Danom, ktorý je už doriadený v Nemocničnom krídle, sa pokúsili znásilniť Evansovú. Stavili sa, kto ju skôr dostane do postele. Najprv išiel Dano a potom Jano, ktorý to vymyslel. Aj zvyšní traja to chceli skúsiť, keďže našťastie ani jeden z tých dvoch neuspel, pretože je veľmi šikovná.
Profesorka tam ostala prekvapene stáť a došli jej slová. Flaran, ktorého James popri Janovi odflákol, bol ešte pri vedomí. Spýtala sa ho, či je to pravda. Odpovedal, že to bola len taká zábavka a odkvecol. Zase do nej vošla obrovská zlosť, ale teraz, asi po prvýkrát v mojom živote nie na nás.
Jamesovi ešte povedala, že aj keď chápe, prečo tak tých troch začaroval a zbil, musí mu dať mesiac po škole. Ja so Siriusom máme týždeň."
"Je mi to ľúto," sklonila som hlavu.
"Tebe nemá byť za čo, Lilly. To tí piati, ktorý sú momentálne všetci v Nemocničnom krídle, za to môžu. Všetci majú pokarhanie riaditeľom. Jean, Gilderoy a Flaran prišli každý a tridsať bodov, Dano o štyridsať a Jano o sedemdesiat."
"Ako vedeli, že Jano na to išiel tak ... surovo?"
"Neviem. A okrem toho, on to aj vymyslel. S každým z nich si pohovoril riaditeľ. Mám taký nejasný pocit, že ovláda legilimenciu. A tak toho vedel viac."
"Vážne? Aj keď pri ňom by som sa nečudovala. Je už pomerne starý a patrí medzi tie typy, ktoré sú múdre múdrosťou svojich šedín."
"Áno," prikývol, "Keď profesorka skončila svoje karhanie a poslala nás do postelí, James ťa išiel hľadať,"
"A nenašiel ma," dopovedala som.
"Mýliš sa. Našiel ťa a strávil pri tebe celú noc. Vrátil sa až niekedy skoro ráno,"
"Ktovie, kde strávil noc, pretože pri mne nebol. Asi by som ho videla, nie?" krútila som hlavou.
"Vieš, dokáže urobiť, aby si ho nevedela. Celý čas bol neďaleko teba v žalároch a pekne premrzol. Zaumienil si, že ak by sa ti náhodou niečo malo stať, bude ťa ochraňovať. Odprevadil ťa až do izby a keď videl, že si sa hodila na posteľ, ani sa len nevyzliekla a v sekunde zaspala, iba ťa zakryl a išiel spať aj on."
Bola som v šoku. To všetko sa stalo? Takže ma nezakryla Samanta ale James?
Och, Bože. Veď som musela vyzerať hrozne. A bol celý premrznutý... len aby mi bol nablízku....
"Takže... kvôli mne budete mať týždeň po škole?" snažila som sa to zahovoriť.
"Som na to hrdý," zasmial sa. "Vieš, že ja nezvyknem súbojiť, ale išlo mi to celkom pekne," silno som ho objala.
"Sirius nebude môcť celý týždeň chodiť na rande," poznamenala som.
"Aspoň si oddýchne. Nemyslím, že by mu to veľmi prekážalo. Okrem toho, aj on tuší, že sa raz staneš Jamesovou ženou. Nemôže sa predsa hádať so ženou svojho najlepšieho kamoša. A len tak mimochodom, už máš vymyslené meno pre dieťa? Sirius hovorí, že to bude chlapec a ja, že dievča... Dohoda znie: kto uhádol, bude krstný otec vášho bábätka. Rozmýšľal som, že sa narodí druhá Lilly? Jedna bude veľká a druhá malá."
Na tom som sa musela smiať. Hovorí to s takou istotou!
"Ale James má až mesiac po škole," pripomenul mi.
"Hmm," pozerala som sa hocikam, len nie na Remusa, "Veď sa bozkával so Soňou," spomenula som si a zrazu to príšerne bolelo, " A nesmierne sa k sebe hodia," dodala som.
"Moja drahá. Dám na to krk, že ti toto len niekto nahovoril."
"Ale..." chcela som mu zase protirečiť, no skočil mi do reči "Videla si ho na vlastné oči, Lilly?"
"No, nie," priznala som.
"A kto ti to teda povedal?"
Sklopila som pohľad, lebo som vytušila, že to vyznie hlúpo: "Dano. Tesne pred tým, ako som doňho hodila tú knihu a spadol zo schodov."
"Prosím ťa, hádam by si mu neverila. Chcel ťa len nazlostiť, pretože prišiel o veľké prachy. Ale vidím na tebe, že ti na tom záleží. Ba čo viac, mám pocit, že si naňho aj zažiarlila."
S nepríjemným pocitom som si uvedomila, že je to pravda.
"A z toho logicky vyplýva, že ho máš rada. Aj keď si to v sebe asi dusila, máš ho rada," zopakoval a jemne do mňa strčil plecom.
"Ako to môžeš vedieť, keď si tým nie som istá ani ja? Som z neho úplne zmätená."
"Som predsa tvoj brat."
"Ale každý brat zvykne od svojej sestry chalanov odháňať," dobiedzala som.
"Nie ak vie, že ten chalan jeho sestru vrúcne miluje. No ak by niekto sestričke ublížil, rozbil by mu kečku," usmieval sa ako naozajstný brat.
"Ja... naozaj neviem. Občas... možno... ale potom vždy urobí niečo, čo ma nazlostí."
"Všetko to vždy robil, aby si aspoň vedela, že aj on žije na našej matičke Zemi, Lilly. Keby si to s ním aspoň skúsila... hmm?"
"Uvidím," šepla som.
"Nechaj si to prejsť hlavičkou," pobozkal ma na čelo a odišiel.
Naozaj sa správa, akoby bol môj brat. Och, ako som mu krivdila. Jemu a aj... Jamesovi. Bolo to odo mňa asi veľmi škaredé. Chudák. Každý večer najbližší mesiac bude musieť byť v pracovni profesorky McGonagalovej. Ako by som mu to spríjemnila? A možno, ak ma naozaj tak miluje, možno, by som s ním aj mohla začať... chodiť. Bože, ako zvláštne to vyznie. Som z toho hrozne zmätená. Aj by som chcela, aj som si nie istá. No hneď ako zistil, čo mi chceli urobiť, zbil ich ako rešeto.
To by neurobil ak by ma naozaj nemal rád. Koniec koncov, nie je ani škaredý a zaslúži si odmenu... * * *
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 26. ledna 2008 v 19:38 | Reagovat

Pusu!Pusu!Pusu!

Hahahah ako zvyčajne je to skvelé

2 becky becky | Web | 30. září 2009 v 19:32 | Reagovat

bože, já jsem snad zadržovala dech nebo co, je to tak úžasně napsané, vážně talent :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama